వింత వింత సతులాల వినరమ్మా
(॥పల్లవి॥)
వింత వింత సతులాల వినరమ్మా
యెంతలేదు మీ కెల్లా నిదెచాలు సుండి
(॥వింత॥)
చనవేమెరతుఁగాని చలము సాదింపనోప
చెనకీనంటా నేల చేయి వట్టీనే
కనుసన్న మెలఁగేటి కాంతను నాకీపాటి
కొనగోరుదాఁకించిన కొమ్మలకేపాటో
(॥వింత॥)
యిచ్చకమూడుదుఁగాని యీసడించ నెన్నఁడును
తుచ్చమాడకుండా నాన తూరిపట్టీనే
మచ్చికైన సతిని నామాటలకే యింతసేసె
హెచ్చి తన్నుఁ దిట్టేవారినెంత సేసునో
(॥వింత॥)
గక్కనఁ గూడితిఁగాని కాఁకలు సేయనెప్పుడు
వెక్కసించీఁ జన్నులంటా వేల మొ(నొ?)క్కీనే
వొక్కటైన నాతో నవ్వీ వూరకే శ్రీవేంకటేశుఁ
డిక్కువలనున్నవారినెంత నవ్వునో
(||pallavi||)
viṁta viṁta sadulāla vinarammā
yĕṁtaledu mī kĕllā nidĕsālu suṁḍi
(||viṁta||)
sanavemĕradum̐gāni salamu sādiṁpanoba
sĕnagīnaṁṭā nela seyi vaṭṭīne
kanusanna mĕlam̐geḍi kāṁtanu nāgībāḍi
kŏnagorudām̐kiṁchina kŏmmalagebāḍo
(||viṁta||)
yichchagamūḍudum̐gāni yīsaḍiṁcha nĕnnam̐ḍunu
tuchchamāḍaguṁḍā nāna tūribaṭṭīne
machchigaina sadini nāmāḍalage yiṁtasesĕ
hĕchchi tannum̐ diṭṭevārinĕṁta sesuno
(||viṁta||)
gakkanam̐ gūḍidim̐gāni kām̐kalu seyanĕppuḍu
vĕkkasiṁchīm̐ jannulaṁṭā vela mŏ(nŏ?)kkīne
vŏkkaḍaina nādo navvī vūrage śhrīveṁkaḍeśhum̐
ḍikkuvalanunnavārinĕṁta navvuno