వెఱపించితిగా వోయి వేడుకకాఁడ
(॥పల్లవి॥)
వెఱపించితిగా వోయి వేడుకకాఁడ
తెఱవ నీ మాఁట విని దిందుపడెఁ గాని
(॥వెఱ॥)
పొలిఁతి నీమోముచూచి పున్నమచందురుఁడని
వెల వెలఁ బారి చాలా వెరచెనయ్యా
వలచి నీతామెరలవంటి కన్నుల జూడఁగా
కలఁకదేరి మరి కనువిచ్చి చూచెను
(॥వెఱ॥)
కొమ్మ నీకురులు చచి గుంపుఁదుమ్మిదలనుచు
వుమ్మలూర మదిలోన నులికెనయ్యా
పమ్మిన పీలిపించపుపాగ చూచి నీ వనుచు
దిమ్ము విడిచి వొయ్యనె తెప్పిరిలె నిపుడు
(॥వెఱ॥)
నల్లఁగలువ చేఁబట్టి నయముతో నీవు రాఁగా
పల్లదపు మరుఁడని భామ లోఁగెను
వెల్లవిరై కాఁగిట శ్రీవెంకటనాథ యింతిని
చల్లఁగా నీవు గూడఁగ సమరతి సేసెను.
(||pallavi||)
vĕṟabiṁchidigā voyi veḍugagām̐ḍa
tĕṟava nī mām̐ṭa vini diṁdubaḍĕm̐ gāni
(||vĕṟa||)
pŏlim̐ti nīmomusūsi punnamasaṁdurum̐ḍani
vĕla vĕlam̐ bāri sālā vĕrasĕnayyā
valasi nīdāmĕralavaṁṭi kannula jūḍam̐gā
kalam̐kaderi mari kanuvichchi sūsĕnu
(||vĕṟa||)
kŏmma nīgurulu sasi guṁpum̐dummidalanusu
vummalūra madilona nuligĕnayyā
pammina pīlibiṁchabubāga sūsi nī vanusu
dimmu viḍisi vŏyyanĕ tĕppirilĕ nibuḍu
(||vĕṟa||)
nallam̐galuva sem̐baṭṭi nayamudo nīvu rām̐gā
palladabu marum̐ḍani bhāma lom̐gĕnu
vĕllavirai kām̐giḍa śhrīvĕṁkaḍanātha yiṁtini
sallam̐gā nīvu gūḍam̐ga samaradi sesĕnu.