సుఖమును దుఃఖమును జోడుకోడెలు
(॥పల్లవి॥)
సుఖమును దుఃఖమును జోడుకోడెలు
అఖిలముఁ గన్నవాడు అడ్డమాడ రెపుడు
(॥సుఖ॥)
యెందాఁకా సంసార యెనసి తాఁ జేసేను
అందాఁక లంపటము లవి వోవు
కందువ జీవుఁడు భూమిఁ గాయ మెన్నాళ్ళు మోఁచె
అందుకొన్నతనలోనియాసలూఁ బోవు
(॥సుఖ॥)
అప్పటిఁ దనకు లోలో ఆఁక లెంతగలిగినా
తప్పక అందుకుఁ దగ దాహముఁ బోదు
అప్పు దనమీఁద మోచి అదె యెన్నాళ్లు వుండె
ముప్పిరి వడ్డివారక మూలనుండినాఁ బోదు
(॥సుఖ॥)
దైవముపై భక్తిలేక తనకు నెన్నాళ్లుండే
దావతి కర్మపుపాటు తనకుఁ బోదు
శ్రీవేంకటేశ్వరునిసేవ దన కెప్పు డబ్బె
వోవరి నందలిమేలు వొల్లనన్నాఁ బోదు
(||pallavi||)
sukhamunu duḥkhamunu joḍugoḍĕlu
akhilamum̐ gannavāḍu aḍḍamāḍa rĕbuḍu
(||sukha||)
yĕṁdām̐kā saṁsāra yĕnasi tām̐ jesenu
aṁdām̐ka laṁpaḍamu lavi vovu
kaṁduva jīvum̐ḍu bhūmim̐ gāya mĕnnāḽḽu mom̐sĕ
aṁdugŏnnadanaloniyāsalūm̐ bovu
(||sukha||)
appaḍim̐ danagu lolo ām̐ka lĕṁtagaliginā
tappaga aṁdugum̐ daga dāhamum̐ bodu
appu danamīm̐da mosi adĕ yĕnnāḽlu vuṁḍĕ
muppiri vaḍḍivāraga mūlanuṁḍinām̐ bodu
(||sukha||)
daivamubai bhaktilega tanagu nĕnnāḽluṁḍe
dāvadi karmabubāḍu tanagum̐ bodu
śhrīveṁkaḍeśhvaruniseva dana kĕppu ḍabbĕ
vovari naṁdalimelu vŏllanannām̐ bodu