ఊరకుండవయ్యా వుడివోవు వలపులు
(॥పల్లవి॥)
ఊరకుండవయ్యా వుడివోవు వలపులు
కోరుకొంటా వున్నదాన గొప్పలు నీ కన్నులు
(॥ఊర॥)
చనవు నీవిచ్చితివి చలము లన్నియుఁ దేరె
మనసొక్కటాయ నీతో మారుమాటేల
ననిచివుందాన నిదె నన్ను నేల రేఁచేవు
వినుకొంటానున్నదాన వింతలు నీసుద్దులు
(॥ఊర॥)
ప్రియములు చెప్పితివి పెనఁగితివిందాఁక
నయమాయ సరసాలు నవ్వులంతేల
క్రియ నే నెఱుఁగుదును కెరలించ కిఁక నీవు
జయము చేకొంటి నిదె చక్కనె నీమాటలు
(॥ఊర॥)
తెలిపితివి బుద్దులు దిష్టముగాఁ గూడితివి
వెలసె నీమోములు వెరపు లేల
యెలమి శ్రీ వెంకటేశ యెచ్చరించకు గోరను
తలపోయుచున్నదాన తగు నీగుణములు
(||pallavi||)
ūraguṁḍavayyā vuḍivovu valabulu
korugŏṁṭā vunnadāna gŏppalu nī kannulu
(||ūra||)
sanavu nīvichchidivi salamu lanniyum̐ derĕ
manasŏkkaḍāya nīdo mārumāḍela
nanisivuṁdāna nidĕ nannu nela rem̐sevu
vinugŏṁṭānunnadāna viṁtalu nīsuddulu
(||ūra||)
priyamulu sĕppidivi pĕnam̐gidiviṁdām̐ka
nayamāya sarasālu navvulaṁtela
kriya ne nĕṟum̐gudunu kĕraliṁcha kim̐ka nīvu
jayamu segŏṁṭi nidĕ sakkanĕ nīmāḍalu
(||ūra||)
tĕlibidivi buddulu diṣhṭamugām̐ gūḍidivi
vĕlasĕ nīmomulu vĕrabu lela
yĕlami śhrī vĕṁkaḍeśha yĕchchariṁchagu goranu
talaboyusunnadāna tagu nīguṇamulu