మనలోనే యింతగద్దా మాఁటి మాఁటికి
(॥పల్లవి॥)
మనలోనే యింతగద్దా మాఁటి మాఁటికి
వినిపించే వినవయ్యా విన్నపములెల్లను
(॥మన॥)
పక్కన నవ్వినప్పుడే భయమెల్లఁ బాసెనీవు
చెక్కు నొక్కినప్పుడే చింత దీరెను
యెక్కువ ప్రియములతో యేల వేడుకొనేవింత
మొక్కే నుండవయ్య నీకు మోహించినదానను
(॥మన॥)
దండఁ గూచుండినప్పుడే తగవులెల్ల నీడేరె
కొండల చన్నులంటఁగా కోరికె దక్కె
వెండియు నాకెంతేసి వినయాలు సేసేవు
పండేనయ్యా నీవద్ద నేబత్తిగలదానను
(॥మన॥)
కలసిన యప్పుడే కాయము తనివిఁబొందె
చెలిమి నేసినప్పుడే చెమరించెను
యెలమి శ్రీవేంకటేశ యీడేరితి నీ రతుల
చెలఁగే నిదిగోవయ్య సేవసేసేదానను
(||pallavi||)
manalone yiṁtagaddā mām̐ṭi mām̐ṭigi
vinibiṁche vinavayyā vinnabamulĕllanu
(||mana||)
pakkana navvinappuḍe bhayamĕllam̐ bāsĕnīvu
sĕkku nŏkkinappuḍe siṁta dīrĕnu
yĕkkuva priyamulado yela veḍugŏneviṁta
mŏkke nuṁḍavayya nīgu mohiṁchinadānanu
(||mana||)
daṁḍam̐ gūsuṁḍinappuḍe tagavulĕlla nīḍerĕ
kŏṁḍala sannulaṁṭam̐gā korigĕ dakkĕ
vĕṁḍiyu nāgĕṁtesi vinayālu sesevu
paṁḍenayyā nīvadda nebattigaladānanu
(||mana||)
kalasina yappuḍe kāyamu tanivim̐bŏṁdĕ
sĕlimi nesinappuḍe sĕmariṁchĕnu
yĕlami śhrīveṁkaḍeśha yīḍeridi nī radula
sĕlam̐ge nidigovayya sevasesedānanu