కూరిమిఁ గొసర నేల కొంక నేల
(॥పల్లవి॥)
కూరిమిఁ గొసర నేల కొంక నేల
బీరముతో నుండుఁగాక పెనఁగంగ నోపమే
(॥కూరి॥)
సంగడిఁ గూచుండనేల జగడ మాడఁగనేల
వుంగిటి నివ్వలిమోమై వుండేమె నేము
ముంగిటఁ దా రమణుఁడు ముసి ముసి నవ్వులతో
రంగుమీరి వుండుఁగాక రవ్వసేయ నోపమే
(॥కూరి॥)
యింటికిని రానేల యెగసక్కె మాడనేల
వొంటినైనాఁ బానుపుపై నుండేమె నేము
జంటలై తా నందరితో సరసము లాడుకొంటా
వెంట వెంట రానీవె వేసరించ నోపము
(॥కూరి॥)
తప్పక చూడఁగనేల తమకించ నింతయేల
వొప్పగు నివ్వెరగుతో నుండేమె నేము
అప్పటి శ్రీవెంకటేశుఁ డాతఁ డిట్టె నన్నుఁ గూడె
వుప్పటించి వూరడించి వొద్దఁ బాయ నోపము
(||pallavi||)
kūrimim̐ gŏsara nela kŏṁka nela
bīramudo nuṁḍum̐gāga pĕnam̐gaṁga nobame
(||kūri||)
saṁgaḍim̐ gūsuṁḍanela jagaḍa māḍam̐ganela
vuṁgiḍi nivvalimomai vuṁḍemĕ nemu
muṁgiḍam̐ dā ramaṇum̐ḍu musi musi navvulado
raṁgumīri vuṁḍum̐gāga ravvaseya nobame
(||kūri||)
yiṁṭigini rānela yĕgasakkĕ māḍanela
vŏṁṭinainām̐ bānububai nuṁḍemĕ nemu
jaṁṭalai tā naṁdarido sarasamu lāḍugŏṁṭā
vĕṁṭa vĕṁṭa rānīvĕ vesariṁcha nobamu
(||kūri||)
tappaga sūḍam̐ganela tamagiṁcha niṁtayela
vŏppagu nivvĕragudo nuṁḍemĕ nemu
appaḍi śhrīvĕṁkaḍeśhum̐ ḍādam̐ ḍiṭṭĕ nannum̐ gūḍĕ
vuppaḍiṁchi vūraḍiṁchi vŏddam̐ bāya nobamu