(॥పల్లవి॥)
ఎంత వలచితివయ్యా యింతికి
చెంతనుంటే లేఁతనవ్వే సేసపాలు గావా
(॥ఎంత॥)
చెలి నీపైఁ జిగురాకు చిదిమివేసితేను
వలరాజడిదమని వంచించితివి
వెలయఁగ విరహపువేళ వాఁడెక్కుఁగాక
మెలుపునఁ గదిసితే మెత్తనేకాదా
(॥ఎంత॥)
బిసరుహాక్షి పుప్పొడి ప్రేమ నీపైఁ జల్లితేను
వసంతుని చొక్కనుచు వసివాడేవు
వెసఁ దెరమరఁగైతే వేగమే నామెక్కుఁగాక
రసికత నొద్దనుంటే రజమే కాదా
(॥ఎంత॥)
అలమేలుమంగ సురటట్టే నీపై విసరితే
మలయానిలు వేఁడంటా మాటువెట్టేవు
తలఁచి శ్రీవేంకటేశ దవ్వైతే వేఁడెక్కుఁగాక
చలపట్టి కూడితివి చల్లనేకాదా
(||pallavi||)
ĕṁta valasidivayyā yiṁtigi
sĕṁtanuṁṭe lem̐tanavve sesabālu gāvā
(||ĕṁta||)
sĕli nībaim̐ jigurāgu sidimivesidenu
valarājaḍidamani vaṁchiṁchidivi
vĕlayam̐ga virahabuveḽa vām̐ḍĕkkum̐gāga
mĕlubunam̐ gadiside mĕttanegādā
(||ĕṁta||)
bisaruhākṣhi puppŏḍi prema nībaim̐ jallidenu
vasaṁtuni sŏkkanusu vasivāḍevu
vĕsam̐ dĕramaram̐gaide vegame nāmĕkkum̐gāga
rasigada nŏddanuṁṭe rajame kādā
(||ĕṁta||)
alamelumaṁga suraḍaṭṭe nībai visaride
malayānilu vem̐ḍaṁṭā māḍuvĕṭṭevu
talam̐si śhrīveṁkaḍeśha davvaide vem̐ḍĕkkum̐gāga
salabaṭṭi kūḍidivi sallanegādā