ఆపెతో నేమి మాటాడీ నంత వాఁడు
(॥పల్లవి॥)
ఆపెతో నేమి మాటాడీ నంత వాఁడు
యీ పనికి నావంక నిటు చూడుమనవే
(॥ఆపె॥)
తగవు చెప్పఁగఁబోతే తన మీఁద వెూఁచు మాట
మగువలకెంతైనా మంచితనాలే
యెగసక్యాలిఁక వద్దు యేల రట్టుసేసుకొని
యిగిరించె వలపులు యీడకు రమ్మనవే
(॥ఆపె॥)
పంతములాడఁగఁబోతే పాడి దానే యియ్యవలె
కాంతల నెవ్వరైనాను కాదనరు
వింతలేల సేసుకొని వేగిరమే తనకును
యెంతైనాఁ బోదు వావి యీడకు రమ్మనవే
(॥ఆపె॥)
వెనక సుద్దులెంచితే వేవేలుఁ దనవల్లనే
వనితల కెప్పుడును వాసి వన్నెలే
యెనసెను శ్రీ వెంకటేశుఁడు ముందె నన్ను
యినుమడించెఁ దమక మీడకు రమ్మనవే
(||pallavi||)
ābĕdo nemi māḍāḍī naṁta vām̐ḍu
yī panigi nāvaṁka niḍu sūḍumanave
(||ābĕ||)
tagavu sĕppam̐gam̐bode tana mīm̐da vĕూm̐su māḍa
maguvalagĕṁtainā maṁchidanāle
yĕgasakyālim̐ka vaddu yela raṭṭusesugŏni
yigiriṁchĕ valabulu yīḍagu rammanave
(||ābĕ||)
paṁtamulāḍam̐gam̐bode pāḍi dāne yiyyavalĕ
kāṁtala nĕvvarainānu kādanaru
viṁtalela sesugŏni vegirame tanagunu
yĕṁtainām̐ bodu vāvi yīḍagu rammanave
(||ābĕ||)
vĕnaga suddulĕṁchide vevelum̐ danavallane
vanidala kĕppuḍunu vāsi vannĕle
yĕnasĕnu śhrī vĕṁkaḍeśhum̐ḍu muṁdĕ nannu
yinumaḍiṁchĕm̐ damaga mīḍagu rammanave