नसतेस घरी तू जेव्हा, जीव तुटका तुटका होतो
जगण्याचे विरती धागे, संसार फाटका होतो
नभ फाटून वीज पडावी, कल्लोळ तसा ओढवतो
हि धरा दिशाहीन होते, अन् चंद्र पोरका होतो
येतात उन्हे दाराशी, हिरमुसून जाती मागे
खिडकीशी थबकून वारा, तव गंधावाचून जातो
तव मिठीत विरघळणार्या, मज स्मरती लाघव वेळा
श्वासांविण हृदय अडावे, मी तसाच अगतिक होतो
तू सांग सखे मज, काय मी सांगू या घरदारा
समईचा जीव उदास, माझ्यासह मिणमिण मिटतो
ना अजून झालो मोठा, ना स्वतंत्र अजुनी झालो
तुजवाचून उमगत जाते, तुजवाचून जन्मच अडतो
नसतेस घरी तू जेव्हा, जीव तुटका तुटका होतो
Work
Language
nastes gharī tū jevhā, jīv tuṭkā tuṭkā hoto
jagaṇyāche virtī dhāge, saṅsār phāṭkā hoto
nabh phāṭūn vīj paḍāvī, kalloḻ tasā oḍhavto
hi dharā diśhāhīn hote, an chaṅdr porkā hoto
yetāt unhe dārāśhī, hirmusūn jātī māge
khiḍkīśhī thabkūn vārā, tav gaṅdhāvāchūn jāto
tav miṭhīt virghaḻṇāryā, maj smartī lāghav veḻā
śhvāsāṅviṇ hṛday aḍāve, mī tasāch agtik hoto
tū sāṅg sakhe maj, kāy mī sāṅgū yā ghardārā
samaīchā jīv udās, mājhyāsah miṇmiṇ miṭto
nā ajūn jhālo moṭhā, nā svtaṅtr ajunī jhālo
tujvāchūn umgat jāte, tujvāchūn janmach aḍto